Sestry redemptoristky
Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa

Kežmarok – Slovensko

 

 

Denne do našich uší, prúdi veľmi veľa slov, takže to často prekročí našu kapacitu prijať ich. Nemôžeme sa však zrieknuť Ježišovho slova, toho jediného slova večného života, ktoré nutne potrebujeme každý deň. Nikdy neľutujme venovať čas modlitbe a čítaniu Svätého písma, lebo ono má byť prijaté nie ako ľudské slovo – ale aké naozaj je – ako Božie slovo – slovo, v ktorom k nám Boh hovorí všetko a dáva nám všetko – celé svoje srdce!

Myslím,  že svätí nám svojím životom ukazujú, čo je podstatné, čo má byť v centre, a čo je druhoradé. Čo je trvalé  a čo je iba dočasné. Naučili sa to, lebo počúvali Božie slovo, ktoré osvecovalo ich cestu a nechali sa ním viesť a formovať. A v tomto sú pre nás veľkým vzorom a povzbudením.

Zakladateľka našej rehole, blahoslavená Mária Celesta Crostarosa žila v 18. storočí, kedy Sväté Písmo nebolo dostupné pre Boží ľud a dokonca ani pre rehoľníkov v kláštoroch. Jediným možným prístupom ku Svätému Písmu bola liturgia a liturgické knihy (misál a breviár). Všetky tieto texty boli v latinčine.  Aj napriek nepriazni svojej doby ona odkryla, že Božie slovo je najčistejším prameňom duchovného života, a preto sama z neho hojne čerpala a k tomuto žriedlu privádzala aj iných.

Keď sa stala predstavenou kláštora, učila svoje spolusestry rozjímať nad Božím slovom, a žiť z neho.

Hoci nemala žiadne teologické vzdelanie, zanechala nám nádherné rozjímania k textom Nového aj Starého zákona.  Ak by sme zobrali do ruky diela, ktoré napísala, zostali by sme v úžase nad jej láskou k Božiemu slovu a spôsobom akým ho chcela priblížiť svojim sestrám. 

Pre Máriu  Celestu Božie slovo – Sväté písmo to nebolo „čosi“ ale „Ktosi“. Myslím si, že toto je jej odkaz aj pre nás: Sv. písmo to nie je „čosi“ ale „Ktosi“, je to živá prítomnosť Boha, sám Ježiš! Celé Písmo je jednou knihou a touto knihou  je Ježiš! Za múrom litery sa ukrýva tvár Milovaného! A ak takto pristupujeme ku Sv. písmu, môžeme tu hovoriť o vzťahu, lebo vzťah sa buduje so živou osobou.

Svätí -  a s nimi aj bl. Matka Celesta - nás vedú k tejto osobnej skúsenosti, ktorú mali aj oni. Pretože počúvať Boha so zaľúbením, s túžbou, je možné iba vtedy, keď ho milujeme. Ak niekoho milujem, prijímam  to, čo mi hovorí, nosím si jeho slová v srdci, počúvam naozaj pozorne. Môj postoj, záujem s akým počúvam slovo, hovorí o mojom vzťahu s Tým, kto ku mne hovorí!

To, že Boh k nám prehovoril a neustále cez svoje slovo sa k nám prihovára, je nespochybniteľným dôkazom jeho lásky k nám, ktorá chce s nami byť, chce s nami komunikovať, ktorá sa nám chce podarovať a tento fakt hovorí zároveň o našej hodnote v Božích očiach! Bohu stojíme za to, aby k nám hovoril!                                                                                                                      

Mária Celesta, ako ovocie svojho osobného rozjímania nad evanjeliom, napísala tieto slová: „Slovo, Ženích duše, tvoje slová obsahujú Božie poklady neopísateľnej hodnoty! ... Môj Pane, ty hľadáš tých, čo by ťa počúvali.

Ježiš hľadá tých, ktorí by ho počúvali! Ježiš chce byť nami počutý! On chce k nám hovoriť a prihovára sa nám neustále - preto, aby nás obdaroval!

Božie slovo je pevnou skalou pre dom nášho života, je svetlom pre naše nohy, je naším pokrmom, je prameňom, ktorý osviežuje, dáva život a robí náš život plodným. A možno je v nás otázka: Ako počúvať a uskutočňovať slovo? Ako sa to má stať, že Božie slovo nebude iba „predo mnou, vedľa mňa“ v napísanej knihe, ale bude VO MNE, bude svetlom vo mne, bude ma znútra premieňať, očisťovať, osvecovať, viesť, žiť vo mne...

Cirkev ako dobrá matka, nám ponúka cestu ktorá je opísaná ako LECTIO DIVINA (Božie čítanie). Ide o modlitebné čítanie Božieho slova, ktoré nám umožňuje Krista poznať, milovať a nasledovať[1].

A táto cesta modlitebného čítania Božieho slova, hovorí Pápež František, je konkrétnym spôsobom, ako počúvať Slovo, nechať sa ním premeniť a umožniť mu, aby nás osvietilo a obnovilo.[2]

Ide o to, aby Božie slovo navštevovalo môj život, čo viac, aby našlo vo mne svoj príbytok, lebo ono sa chce stretnúť so všetkým čo prežívam, so všetkými mojimi vzťahmi, s tým, čo riešim, chce byť so mnou v mojej radosti a zvlášť chce byť so mnou v mojej bolesti, strachu, úzkosti. Takto dôverne žila s Božím slovom aj Mária Celesta.  Dovolila Bohu, aby jej kládol otázky, aby ju konfrontoval, provokoval a aj usvedčoval z jej vnútornej tmy a hriechu.

Keď napríklad rozjíma nad slovami z Matúšovho evanjelia: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: ,Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť‘“.

Tak toto slovo sa odtlačilo v jej srdci a ona píše: Všimni si, akou veľkou láskou ťa Ježiš miluje, ako na teba myslí, ako ťa chce vytiahnuť z tvojej nevedomosti a viesť ťa prostredníctvom jasnej a krásnej hviezdy, ktorou je jeho slovo. Chce byť tvojím vodcom a svetlom pravdy uprostred temnoty tohto sveta.[3]

Duša moja, rozjímaj o svätých kráľoch, ktorých pri hľadaní Ježiša viedla iba hviezda... Zamysli sa nad sebou, či usilovne a vrúcne hľadáš Ježiša, či ho túžiš nájsť v hĺbke svojho srdca, kde prebýva skrze milosť. Zamysli sa, či sa snažíš napodobňovať jeho čnosti, či ideš po ceste evanjelia...

Ježišu, cítim sa zahanbená pred tvojou tvárou, pretože vidím, že som žila inak, ako si mi ukázal. Láska moja, ty si pokorný, a ja pyšná. Ty si sa zriekol svojho pohodlia a ja vyhľadávam pohodlie. Trpezlivo a láskavo znášaš moju nevďačnosť a moje hriechy, a ja som netrpezlivá a urážlivá...

Tento text je len jedným z mnohých, ktorý hovorí o jej živote Božím slovom, ale predovšetkým o Božej túžbe viesť nás a osvecovať svetlom pravdy uprostred temnoty tohto sveta.

povolaním nás kresťanov je nasledovať Ježiša, to znamená byť jeho učeníkom. K učeníctvu pochopiteľne patria chvíle, ktoré človek trávi s Bohom sám, počúva jeho slovo. Bez spoločného prebývania, žiaden vzťah nerastie, preto pokiaľ sa nemodlím, nečítam Písmo, nerastie ani môj vzťah s Bohom, neviem kam kráčam. Ježišov učeník sa rodí vo chvíli, keď sa začne pýtať Boha, čo sa mu páči a keď ho začne počúvať srdcom. Čítať Božie slovo a podľa neho utvárať svoj život, sa budeme učiť stále, cez celý náš život. A Ježiš nám dáva prísľub, že  ak ostaneme v jeho slove, budeme naozaj jeho učeníkmi,[4] ak ostaneme v jeho láske, prinesieme ovocie, ktoré bude mať trvanie pre večnosť.

Ešte raz si položme otázku: Prečo vlastne máme čítať Písmo? A Božie slovo nám odpovedá: Mám ho čítať, pretože viera je z počúvania Božieho slova[5], ono vieru prebúdza a oživuje. A tiež sýti moju  nádej a lásku!

Veríme, že Ježiš je skutočne prítomný pod spôsobom chleba v eucharistii. Pred svätostánkom si kľakáme, horí tu večné svetlo. Kristovo telo a krv je eucharistia a Kristovo telo a krv je aj Božie slovo, je to ten istý Kristus! Ak verím a s úctou sa klaniam Ježišovi v eucharistii, verím a klaniam sa mu aj v jeho Slove?!

Možno práve na tento čas pandémie, kedy nemôžeme pristupovať k eucharistii, sú viac ako kedykoľvek predtým, aktuálne slová sv. Hieronyma,  ktoré ma vždy veľmi oslovujú.

O postoji, ktorý máme mať tak k Eucharistii, ako aj k Božiemu slovu, svätý Hieronym hovorí: My čítame posvätné Písma. Myslím, že evanjelium je Kristovým telom; myslím, že posvätné Písma sú jeho učením. A keď nám on hovorí: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv (Jn 6, 53), aj keď tieto slová možno vzťahovať na eucharistické tajomstvo, napriek tomu Kristovým telom a jeho krvou je skutočne slovo Písma, je ním Božie učenie. Keď počúvame Božie slovo a našimi ušami prechádza slovo Boha a Kristovo telo a krv...

Ježiš povedal, že jeho túžbou je aby sme prinášali ovocie a aby naše ovocie bolo trvalé.[6]

Buďme preto, ako človek z prvého žalmu: „čo v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas a jeho lístie nikdy nevädne, darí sa mu všetko, čo podniká.“[7]

Boh takýto naplnený život sľubuje tým, ktorí rozjímajú nad jeho slovom, uchovávajú ho vo svojom srdci a uskutočňujú ho vo svojom živote. Takto Duch Svätý bude skrze náš život, zakorenený v živých vodách Božieho slova, písať piate evanjelium, možno jediné, ktoré si prečítajú tí, ktorých stretneme!

O túto milosť prosme a modlime sa:

Ježišu, ďakujeme ti za dar tvojho slova vo Svätom Písme. Pane,  potrebujeme tvoje slová, nimi nás oživuješ, obnovuješ, uzdravuješ. Tak, ako potrebujeme jesť, tak ešte viac, sa potrebujeme sýtiť tvojím Slovom. Prosíme o tvojho Ducha Svätého, nech otvorí naše srdcia na tvoj hlas, nech sa svojím ohňom dotkne našich tvrdých sŕdc, nech prelomí našu hluchotu. Pane, dnes chceme počuť tvoj hlas a mať život v hojnosti! Hovor k nám Pane, neprestávaj k nám hovoriť, chceme byť pri tvojom Srdci a chceme žiť z Teba! Prosíme o túto milosť, na mocný príhovor tvojej Matky Márie, svätého Jozefa a bl. Márie Celesty. Amen!

      

[1] Por. Ján Pavol II., Novo Millennio Ineunte, 29

[2] František, Evangelii gaudium 152

[3] Bl. Matka Celesta, Med. na Advent, s. 120

[4] Porov. Jn 8, 31.

[5] Porov. Rim 10, 17.

[6] Porov. Jn 15, 16.

[7] Ž 1, 3.

 Ježiš bl. M. Celeste

Moja dobrota vychádza v ústrety dôvere mojich priateľov.

 

info

audio

video

load

archív

www

Adresa a Kontakt

Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa

Kláštorná 4, 06001 Kežmarok

tel: 00421-52-4522181

mob: 00421-908644234
  

Práve tu je 64 návštevníkov a žiadni členovia on-line

 
Účelové zariadenie Cirkvi a náboženskej spoločnosti registrované na MK SR pod číslom MK-573/2000-320    
 účet v banke: 2629381065/1100   
 IČO: 37789767     DIČ:  2021658331
  

MOSŤÁCI