O horlivosti, s akou rehoľníčky začali zachovávať novú regulu, o tom, ako mi Pán ešte raz podaroval reguly a ako som ich z poslušnosti znovu zapísala.

 Rehoľníčky začali s veľkou horlivosťou rýchlo bežať za svojím Ženíchom a Majstrom. Konali výnimočné telesné aj duchovné umŕtvenia a bežali ako o preteky za vôňou svätosti. Ich ustavičnými cvičeniami boli: kajúce pásy, umŕtvenie, nočné bdenia a vrúcne modlitby pred Najsvätejšou sviatosťou alebo v skrytosti vlastnej cely.

Veľa sestier bdelo v noci v chóre a chválili Boha piesňami a modlitbami a to sväté sústredenie ich neopúšťalo ani cez deň. Počas rekreácií viedli medzi sebou vrúcne duchovné rozhovory a vychádzali z nich ako z chórovej modlitby. Vyrozprávam to obšírnejšie ešte na inom mieste.

Dôkladne sme zachovávali všetky predpisy a reguly nového inštitútu, ale spísané reguly sme v kláštore nemali. Duchovný vodca ich vzal v čase ťažkostí, ktoré som už skôr opísala. Mal u seba nielen originál, ale aj niekoľko kópií, ktoré predstavená prikázala sestrám vyhotoviť.

Vtedy sa predstavená a sestry rozhodli napísať duchovnému vodcovi. Požiadali ho, aby poslal do kláštora reguly, ktoré som napísala, pretože sú potrebné, aby sme ich mohli lepšie zachovávať teraz, ako aj v budúcnosti. Na prosbu predstavenej, ktorá sa naňho obrátila v mene celého spoločenstva, páter odpovedal, že ich teraz potrebuje. Vtedy mi prikázal, aby som reguly napísala odznova, a predstavená mi nariadila pátrov príkaz vykonať. Ale ja som duchovnému vodcovi napísala nasledujúci list (vkladám tu originál):

„Môj otče!

Dostala som od Vás príkaz, aby som nanovo napísala reguly. Zdá sa mi byť veľkou opovážlivosťou pustiť sa do písania po toľkých rokoch, ktoré už uplynuli od času zjavenia. Okrem toho, od Pána som nedostala taký príkaz a pamätám si už len málo. Preto k tomu, aby som mohla reguly odznova napísať, je potrebný Pánov zázrak. Moja duša sa ale bojí pokúšať Boha. Obávam sa tiež, že ak by som sa do toho pustila sama, písala by som iba vlastné myšlienky. Preto Vás prosím, aby ste ma uvoľnili od tejto povinnosti, ktorá vyvoláva vo mne veľké obavy. Prosím o požehnanie a pokorne bozkávam Vaše nohy."

Po napísaní listu ma ovládli dva protikladné pocity: na jednej strane, sa mi zdalo, že som neposlúchla môjho duchovného vodcu, a na druhej strane, sa mi jeho príkaz videl byť vynucovaním si nových milostí od Boha. Uprostred týchto dvojitých obáv som sa jedného večera rozhodla napísať úvod o duchu Inštitútu. Ale keď som chcela začať, nebola som schopná nič urobiť. A tak som od svojho zámeru odstúpila, zhasla som svetlo a pobrala sa spať.

Keď som si ľahla a chcela som si odpočinúť, uzrela som vpravo pri mne nášho Pána Ježiša Krista, ktorý mi povedal: „Si unavená, oddýchni si vo mne". Na tie slová sa moje srdce rozhorelo, celé moje telo sa z lásky jemne rozochvelo a môj duch vstúpil do odpočinku ponad zmysly. V tom odpočinku sa mi zdalo, že Pán vylieva zo svojho srdca prúdy krvi a ja píšem reguly. Moju dušu naplnila radosť a láska.

Pán sa ma vtedy opýtal: „Dôveruješ mi?" Úkonom lásky som odpovedala: áno. Vtedy Pán pokračoval: „Neveríš, že ti môžem udeliť schopnosť potrebnú na nové napísanie reguly - nielen jej náčrtu, ale reguly úplnej a dokonalej? To, čo som urobil s tebou, môžeš porovnať s holubicou, ktorá zniesla vajíčka a ohrievala ich vlastným teplom, až kým sa z nich vyliahli malé vtáčatká, ktoré sa na ňu podobajú. Tak isto ja, teplom mojej lásky, som v tebe zrodil prvú regulu, ktorá bola predzvesťou podobne ako vajíčka holubice. A teraz teplom mojej lásky zrodím v tebe veľa holubíc, ktoré sa budú na mňa podobať."

Vtedy mi Pán v jedinom okamihu odovzdal podstatu obsiahnutú v deviatich hlavných regulách. Dôkladne a jasne som pochopila ich zmysel. Okrem toho mi Pán dal pochopiť náuku Svätého písma obsiahnutú vo svätých evanjeliách a daroval mi nové svetlo, ako mám v konštitúciách podrobnejšie vysvetliť život podľa regúl. Keby som v tú noc nezhasla svetlo, napísala by som celých deväť duchovných regúl.

Počas tej noci som nemohla odpočívať ani spať, pretože Pán bol pri mne. Chcela som si trošku odpočinúť, pretože moje telo bolo unavené, ale Pán vystrel svoju pravicu a položil moju hlavu na svojom srdci. Povedal mi: „Tu si odpočiň" a svojou pravicou si ma privinul k sebe. Nadobudla som vtedy telesné aj duševné sily a hneď ráno som išla za predstavenou a vyrozprávala som jej všetko, čo sa mi prihodilo. Predstavená mi s veľkým potešením udelila svoje požehnanie a prikázala mi, aby som napísala reguly podľa príkazu duchovného vodcu.

Za dve hodiny som napísala celých deväť duchovných regúl. Písala som tak rýchlo, akoby pero v mojej ruke bolo nesené, ba priam letelo. Potom som spísala konštitúcie a ďalšie veci týkajúce sa reguly. Pociťovala som výnimočnú Pánovu pomoc a pred sebou som videla anjelov, ktorí ma sprevádzali nielen počas písania, ale tiež počas modlitby, či prechádzania sa po kláštore. Stále som vnímala ich prítomnosť, akoby ma obklopovalo nebeské svetlo.

Keď som dopísala reguly a príslušné konštitúcie, dodala som ešte zvyky, aké vyplývali z konštitúcií sv. Františka Saleského, a všetko som poslala duchovnému vodcovi...