Sestry redemptoristky
Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa

Kežmarok – Slovensko

 

Povolanie k bytiu s Ježišom, k prebývaniu s Ježišom, je povolaním byť v spoločenstve. Postaviť sa na jeho stranu, znamená postaviť sa na stranu spoločenstva. Zotrvávať pri Ježišovi, znamená zotrvávať v komunite. Skúsenosť povolania Dvanástich je pre nich zároveň skúsenosťou spoločenstva nie len s Ježišom, ale aj so sebou navzájom.

Komunita aj nás učí, čo to znamená naozaj veľmi konkrétne žiť povolanie „na zemi“ – čiže v spoločenstve s inými bratmi a sestrami. Spoločenstvo nás chráni pred „preduchovneným“ vnímaním nášho vzťahu s Ježišom, chráni nás pred odtelesnenou duchovnosťou, pred hľadaním ako slúžiť Ježišovi na „mesiaci“.

Komunita nás tiež pozýva a zároveň mobilizuje, aby sme nerozdávali seba len mimo komunity, ďaleko od osôb s ktorými žijem pod jednou strechou. Veľmi jasno nám tiež ukáže mŕtve miesta v našom živote, ktoré nám treba liečiť, alebo dokonca „amputovať“.

Život v spoločenstve odhaľuje naše slabosti, strach a sebectvo jednotlivca. V spoločenstve „vypláva“ na povrch naša neschopnosť pochopiť sa s inými, naše zablokovania, neschopnosť milovať, naša podráždenosť odlišnosťou iných, závisť... Kým by sme žili sami, mohli by sme si myslieť, že všetkých milujeme, nemáme s nikým problém. Problémy sú ďaleko vtedy, keď sme aj ďaleko od iných.

Život v spoločenstve v tomto zmysle je ťažký, lebo odhaľuje naše sebectvo a pýchu, a pozýva nás „umrieť“. „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Jn 12, 24). Len takto sa môžeme stať jedným telom a prameňom života.

A Pán napriek všetkým týmto „netvorom“ v nás,  nás spája do jedného spoločenstva a pozýva nás, aby sme sa prijímali a učili sa odpúšťať. Podarovať iným dar prijatia a odpustenia sme ale schopní len vtedy, keď si dennodenne uvedomujeme, že Boh nás prijíma so všetkou našou slabosťou a úbohosťou a odpúšťa nám. Len ak žijeme týmto darom Božieho prijatia a darom vykúpenia, ak sa cítime spasení a nie ako „spasitelia“ vlastného života, sme schopní prijímať iných a odpúšťať. A to nie je ľahké, to nie je z nás!

Každý deň musíme prichádzať pred Pána ako žobráci a každý deň nanovo o túto milosť prosiť. Len Boh je Láska, a len on nás môže naučiť naozaj milovať. Len jeho láska je bezhraničná a naša stále obmedzená. Len hlboký vzťah s Ježišom ma uschopňuje k hlbokým vzťahom s ľuďmi. Ak nebudem s Ním, nebudem vedieť byť ani s inými. Ak nebudem s Ním – ako s totálne Iným, odlišným odo mňa, nebudem schopná byť s ľuďmi odlišnými odo mňa.

lucia

Sestra Lucia

...každý deň kráčam po vyšliapanom chodníku k "studni", ktorou je otvorené srdce Boha na kríži.... To srdce preteká láskou, ktorá mení môj život.... Boh sa stal smädným, aby uhasil smäd mojej duše!

 

 

 

info

audio

video

load

archív

www

Adresa a Kontakt

Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa

Kláštorná 4, 06001 Kežmarok

tel: 00421-52-4522181

mob: 00421-908644234
  

Práve tu je 200 návštevníkov a žiadni členovia on-line

 
Účelové zariadenie Cirkvi a náboženskej spoločnosti registrované na MK SR pod číslom MK-573/2000-320    
 účet v banke: 2629381065/1100   
 IČO: 37789767     DIČ:  2021658331
  

MOSŤÁCI