Duch Svätý je prameňom a darcom všetkej svätosti. On v nás nikdy nemlčí – neustále sa v nás modlí, prihovára sa za nás, hovorí nám kým sme a svedčí, že sme Božie deti, je to on, kto v nás volá: Abba Otče!
Duch Svätý pobáda k letu a k behu vo všetkom, čo je dobré. Žiť s Bohom nie sme schopní z vlastnej sily, a preto nám Ježiš dáva svoju silu – svojho Ducha – ak pravda o neho stojíme, ak chceme žiť z jeho sily.
Náš kresťanský život nie je na prvom mieste to, čo ja robím pre Boha, ale predovšetkým to, čo Boh urobil a robí pre mňa, je predovšetkým darom a až potom mojou odpoveďou! Boh nás vždy predchádza svojou túžbou a láskou, dáva sa nám bez miery! Apoštoli nedostali Ducha Svätého, lebo toho boli hodní, lebo si ho zaslúžili, boli lepší, horlivejší ako ostaní...Dostali Ducha Svätého, lebo dovolili Ježišovi aby zostúpil do ich chudoby, prázdnoty. Uverili Ježišovmu slovu: Bezo mňa nič nemôžete urobiť Ak ich vidíme po zoslaní Ducha Svätého plných horlivosti, odvahy... vidíme ovocie ich zjednotenia s Ježišom, prijatia jeho Ducha. To už nie je len ich svätý život pre Ježiša, ktorých mnohých udivoval a privádzal do úžasu, ale Ježišov život v nich! A tento prechod sa má udiať aj v nás, v našom živote. Svoj počiatok má v prijatí daru, ktorý ON dáva! Potom všetko vyplýva z tohto daru!
Sú len dva spôsoby života: Alebo žijeme pre seba alebo pre Pána! Alebo do centra, stredobodu svojho života dávame seba a svoje potreby, svoje záujmy alebo Pánove veci. Aj nás ako Matku Celestu, Ježiš pozýva:
Zjednoť každý povzdych svojho srdca s mojím Duchom a zriekni sa všetkého, čo nie je čistotou vyplývajúcou z lásky. Všetky svoje činy konaj s priamym a čistým úmyslom, len na moju slávu. A tak ako telo dýcha vzduch, tak ty budeš dýchať vo mne a pre mňa v každej chvíli svojho života. V každom údere svojho srdca budeš prijímať moju vôľu za svoju.
Práve Duch Svätý zjednocuje viac a viac našu vôľu s Božou vôľou, že chceme to, čo chce Boh, milujeme to, čo miluje Boh, pretože Duch Svätý v nás stvárňuje Kristovo zmýšľanie, robí nás viac a viac synmi a dcérami. Duch Svätý chce dýchať v nás – toto je modlitba, ako ju chápala Matka Celesta. Vo svojom diele: Stupne modlitby píše, že modlitba je Božím dychom lásky.
Chcem napísať o vdychu a výdychu, ktoré sú nevyhnutné pre náš život...Na modlitbe Boh vdychuje do nás životodarný dych lásky, ktorý sa dá doslovne pocítiť ako „dych života“. Vtedy sa zdá, že duša prijíma životodarný dych a oživuje sa v Bohu. Prijíma vanutie od Boha a zároveň ho Bohu odvzájomňuje. Boh vanie- vdychuje a ona dýcha. Vďaka tomu životodarnému rytmu sa jej život stáva šťastný.
Modlitba je dýchaním duše. Tak, ako je správne dýchanie nevyhnutné pre zdravie všetkých telesných orgánov, najmä vtedy, ak od nich vyžadujeme vysoké športové výkony, tak aj vôľa modlitby je dôležitá pre dušu. Keď niekto cíti, že každú chvíľu omdlie, alebo keď vykonáva nejakú fyzickú námahu, má zhlboka dýchať. Ten, kto omdlieva v pokušení a pomaly sa vzdáva pre ťažkosti a únavu, by mal poriadne zhlboka dýchať modlitbou!
Želám si, aby každý môj nádych a výdych boli šípmi lásky, ktoré doletia Pane pred tvoju tvár a vyprosia všetko, o čo ťa žiadam...
Boh nám dáva svojho Ducha Svätého, ktorý chce v nás dýchať, ktorý sa v nás chce neustále modliť a takto znútra pretvárať celý náš život, naše zmýšľanie, naše postoje.
Matka Celesta zdôrazňuje, že je to Boh, ktorý do nás vdychuje svoj dych lásky. Naša modlitba vychádza od Boha! Môžeme sa modliť, lebo Boh sa v nás chce modliť. Modlitba nie je o technike, metóde, nie je našom výkone, modlitba je dar, ktorý máme prijať.
Čo je úžasné, je to, že Boh sa skláňa a dáva nám poznať na našej úrovni, komunikuje s nami tak aby sme jeho komunikáciu zachytili a pochopili. Modlitba rastie spolu s modliacim sa. Modliť sa učíme tak, že sa modlíme.
