Začneme od titulu, aký dáva Mária Celesta veľmi často Panne Márii- titul “Pani”. Mária Celesta pochádzala zo starej a bohatej rodiny s veľkým spoločenským vplyvom (čo sa týka otca), a mali početné služobníctvo. Aj pre toto je jej oslovovanie Panny Márie ako “svojej Panej” nesmierne blízke.
Keď Pannu Máriu oslovuje “Pani”, vždycky zdôrazňuje “moja”. Vyznáva, že pre ňu je Panna Mária jej Paňou, a ona sama sa jej odovzdáva- ako služobnica, a ide ešte ďalej. Akoby si uvedomovala, že pani v tom ľudskom pohľade je voči služobníkom dlžná vyplatiť im mzdu za ich vernú službu, Mária Celesta hľadá viac.. chce byť pre Pannu Máriu viac, ako platená služobnica, voči ktorej by mala jej pani nejaké záväzky. Hľadá vzťah omnohopovedali by sme- definitívnejší. Chce, aby ju jej Pani prijala- nie ako služobnicu, ktorá od nej očakáva zaslúženú mzdu; chce, aby ju prijala ako svoju otrokyňu, ktorá žije výlučne z milosti a láskavosti svojej panej. Chce jej takpovediac patriť totálne, definitívne; slúžka v časoch Márie Celesty mohla prakticky kedykoľvek odísť zo služby, dať “výpoveď”. Mária Celesta nechce v službe Panne Márii nič také. Chce byť otrokyňou Panny Márie, patriť jej úplne ako jej vlastníctvo. Chce žiť z jej milosti; nechce si robiť “žiadne právo” na jej láskavosť, na nejakú odmenu. Nikdy jej nehovorí- pozri, dobre ti slúžim, tak mi daj to a to.. Nie- keď Mária Celesta prosí o niečo Pannu Máriu(a prosieva ju veľa a o veľké veci) vidno tam jej vzťah úplnej oddanosti a závislosti- žiadne pozri, ako ti slúžim, ale jednoducho, veľmi často :”Pani, neodídem od Tvojich nôh, neodídem od Teba, kým mi nevyprosíš, kým mi nedáš, kým mi neudelíš...” Nechce sa poisťovať žiadnym “obchodným vzťahom”; Nám sa môže zdať takýto vzťah ako nesloboda; ale v podstate každý človek túži niekomu patriť.. spojiť s niekým svoj život, deliť sa o svoj život- nie byť sám, nezávislý... a keď sa rozhodne odovzdať sa druhej osobe- napríklad v manželstve, prirodzene “stráca” svoju slobodu; ale keď miluje svojho ženícha/nevestu, tak neoplakáva, že stráca slobodu. Je šťastný, že spája so svojím milovaným svoj život a ich spoločný život sa stáva životom vo vzájomnej službe. V istom zmysle obaja strácajú slobodu(robiť si čo chcem), ale sú šťastní, že žijú vo vzťahu, že môžu žiť pre toho druhého, milovať ho, slúžiť mu... Toto isté má Mária Celesta na mysli, keď sa takto úplne definitívne - ako otrokyňa- odovzdáva Panne Márii. Logika vládnutia, panovania v Božom Kráľovstve = LOGIKA SLUŽBY Panna Mária je pre Máriu Celestu síce mocnou Pani, nebeskou kráľovnou, ktorá má veľkú moc nad Božím Srdcom a dokáže od Neho vyprosiť čokoľvek, ale v ich vzájomnom osobnom vzťahu cíti a poznáva, že nie je despotickou, bezohľadnou, bezcitnou, ako by to mohlo byť pri “ľudských pánoch”. Mária Celesta si uvedomuje, živo poznáva vo vzťahu s Pannou Máriou, že táto vláda, toto panovanie, znamená službu. Mária Celesta píše vo svojich meditáciách: “Duša moja, pozoruj svoju Pani- Máriu: pozri, s akou rozhodnosťou sa vyberá na dlhú a namáhavú cestu. ide vykonať skutok lásky, a prijíma všetko nepohodlie a námahu. ”(AM: Str.43) “Rozjímaj o tom, že Mária, naša Pani, zostala v dome svojej príbuznej Alžbety tri mesiace. Bola naplnená láskou k blížnemu, pretože bola plná lásky k Bohu. Touto službou lásky požehnala Zachariášov dom.“ Toto je vláda- panovanie podľa Božej logiky- logika služby je logikou daru- darovania seba pre druhých- Boh nám slúži, keď nám dáva seba vo svojom Synovi, spomeňme si na Ježiša, Božieho Syna, Boha - Mária Celesta Ho nazýva Srdcom Otca, čiže jednej Podstaty s Ním- ktorý sám o sebe povie, že neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť, až po dar vlastného života na kríži; spomeňme si, ako pri Poslednej večeri umýva svojím učeníkom nohy- služba sluhu, otroka.. pozrime na Pannu Máriu- Mária Celesta žasne nad tým, že 4 keď jej anjel zjavuje jej povolanie byť Matkou Boha- jej odpoveď je: “Hľa, služobnica Pána! Nech sa mi stane podľa tvojho slova!” A prvý skutok, ktorý urobí po tejto tak nekonečne významnej udalosti Zvestovania je, že sa vydáva na cestu k svojej príbuznej, aby jej mohla slúžiť... Ježiš aj Panna Mária sú Služobníci Pána, ale skúsme vnímať, že aj každého z nás... sú tu vždy pre nás... Buďme aj my služobníkmi tejto Panej! Pamätajme si, že našou každodennou čo ako nepatrnou službou- tam, kde žijeme- predovšetkým v rodine, medzi priateľmi, v práci- vždy, keď nejakým spôsobom dávame seba, pomáhame, poslúžime, keď treba- nasledujeme nášho Pána a našu Pani, tých najmilujúcejších a najpozornejších Služobníkov. Mária Celesta veľmi často- je to jej učenie, charizma, ktorú prijala od Pána- hovorí o účasti: keď žijeme v spojení s Pánom, jednoducho povedané- my žijeme v Ňom a On žije v nás- a teda máme účasť- živú aktívnu účasť na živote Pána Ježiša, a aj Panny Márie. Je krásne, keď si to uvedomíme- že aj naša najmenšia služba, pomoc, vykonaná z lásky- majú priamu účasť na živote a službe Pána a Panny Márie...
