Čo píše o krste bl. Mária Celesta, čo nám Boh hovorí skrze ňu o tomto nesmiernom dare, aký sme dostali? Matka Celesta spája náš krst – náš nový život v Kristovi s Ježišovým vykupiteľským dielom.
Z mnohých textov, sme vybrali iba niektoré, aby sme si povedali ako vníma Mária Celesta sviatosť krstu. Čo však z týchto všetkých textov vyniká ako light motiv – refrén ktorý neustále sa nám opakuje (niekedy až do omrzenia), aby sme si ho mohli zapamätať a tiež sa ho aj vďaka nej „naučili spievať“. Tento refrén znie asi takto:
Pýtaš sa človeče, kým si? Pozri sa na Ježiša, hľaď na jeho život a uvidíš – hľadiac na neho – akou veľkou láskou ťa tvoj Boh miluje, akou krásou ťa obdaril, ako ťa zaodel do svojich darov, ako v tebe túži žiť! Chváľ ho, ďakuj mu, žasni, odpovedz na jeho lásku!
O sviatosti krstu by sa dalo hovoriť veľmi veľa a veľmi dlho. Na základe iba niekoľkých vybraných textov bl. Márie Celesty sa pokúsme prizrieť tejto veľkej milosti a daru krstu. Ako ona vnímala túto sviatosť, ako objavovala a rástla v poznávaní tohto daru. Možno to nie je potrebné zdôrazniť, ale keďže aj ona bola pokrstená ako malé dieťa (hneď na druhý deň po narodení 1. 11. na slávnosť všetkých svätých) musela v sebe rozvíjať túto krstnú milosť.
Sme Božími deťmi
- Boh poslal na svet Syna lásky preto, aby sme skrze neho všetci spoznali Boha ako svojho Otca.
- Prichádza, aby ti ukázal cestu do neba, aby ti ju otvoril.
Ježiš nám dal spoznať Boha ako Otca a zároveň nám dal spoznať, kým je každý z nás, kým je každý z nás v jeho očiach! Celý život nám nebude stačiť, aby sme pochopili túto najväčšiu pravdu o nás! Každé zjavenie Boha je aj zjavením toho, kým sme my. Keď sa Boh približuje ku každému z nás, a dáva sa nám viac a viac poznať, a ak sa my otvárame, ak chceme počúvať, deje sa niečo nádherné: V jeho očiach vidíme odraz svojej tváre, v jeho blízkosti, v priateľstve s ním, spoznávame kým naozaj sme! Spoznávame, že našou najhlbšou identitou, našou najväčšou krásou, dôstojnosťou je, že sme Božími deťmi! Od tohto momentu už nie sme sami, nie sme opustení! Otec aj mne hovorí, hovorí každému z nás: Ty si moja milovaná dcéra, ty si môj milovaný syn! Toto je moja najväčšia hodnota!
Vďaka Ježišovi poznáme Otca od vnútra, z perspektívy jeho srdca. Keď sa s vierou modlíme Otče náš, môžeme si byť istí, že sa nachádzame v priestore jeho láskyplnej prítomnosti, a to stále. Keď sme dobrí, aj zlí, keď sme spravodliví aj nie. To neznamená, že Otec je ľahostajný voči tomu, akí sme. Otec nikdy nemení svoj postoj lásky voči nám, jeho slnko svieti na všetkých. Vtedy, keď sa mení náš vzťah voči nemu, on sa nemení, pozostáva stále naším milujúcim Otcom. Vie, čo potrebujeme, skôr, ako to vypovieme, sme pre neho najdôležitejší ako všetko na zemi!
Mária Celesta vo svojich úvahách na modlitbu Otče náš takto píše:
- Duša moja, ponor sa dnes do týchto Božích láskyplných slov, ktorými ťa tvoj Boh učí milovať a modliť sa. Rozjímaj o nich hľadiac s láskou a v pokoji na Otca, ktorý je v nebi a teší sa z toho, že je tvojím Otcom, ba chce, aby si ho tak nazývala, hoci si len pozemským človekom.
- Pane, dovolil si nám nazývať ťa Otcom, a preto to od nás aj oprávnene žiadaš. Kýmže som, že sa môžem nazývať tvojím dieťaťom? Keďže si ma s láskou prijal za svoje dieťa, mám sa usilovať podobať na teba, svojho Otca, a hľadať tvoju česť a slávu v sebe samej aj v iných.
Stali sme sa chrámom Najsvätejšej Trojice
- V krstnom prameni ťa obmyla drahocenná krv Božieho Syna, dostala si vznešené meno „kresťan“ a stala si sa chrámom Najsvätejšej Trojice. Dostala si tri teologálne čnosti: vieru, nádej a lásku. Boh Otec ťa prijal za svoju dcéru, Slovo za svoju nevestu a Duch Svätý ťa zaodel do svojich darov a čností a vyvolil si ťa za svoj príbytok. Stala si sa chrámom živého Boha. Boh Otec ťa urobil dedičkou svojho kráľovstva, Božie Slovo ťa ozdobilo múdrosťou a skrze vieru osvecuje tvoj rozum a zaodieva ťa do svojich zásluh a Duch Svätý vlieva do tvojej vôle Božiu lásku. Ježišova najsvätejšia duša ťa ozdobila množstvom vzácnych šperkov, ktorými sú jeho čnosti a poníženie, aké prijal. Si živým údom tela Ježiša Krista, pričom on sám je hlavou. Boh, tvoj Otec, sa na teba pozerá so zaľúbením a miluje ťa ako úd tela svojho Syna. Miluje ťa v Ježišovi a skrze Ježiša, svojho milovaného Syna.
- Z celého srdca mu ďakuj a obdivuj veľkú dôstojnosť, akú ti dal skrze Ježiša. Rozjímaj o tom, že na tento svet si prišla poznačená dedičným hriechom. Narodila si sa pozbavená každého dobra, plná biedy a skazenosti a ako Božia nepriateľka si si zasluhovala spravodlivý Boží hnev. Ale Ježiš ťa pri krste zaodel do bieleho rúcha svojej čistoty a nepoškvrnenosti. Vybielil ťa svojou predrahou krvou, obmyl ťa z Adamovho hriechu a urobil ťa krásnou, čistou a tisíc ráz žiarivejšou než slnko, aby si sa páčila Bohu a jeho anjelom.
Nádherne Matka Celesta v tomto texte píše, že krstom vstupujeme do Božej rodiny, vstupujeme do blízkeho vzťahu s Bohom Otcom, každá duša je Božím dieťaťom, je povolaná byť nevestou Slova - Ježiša a Duch Svätý nám dáva všetky svoje dary a čností, sme jeho príbytkom! Boh chce žiť s nami v neuveriteľnej blízkosti a dôvernosti!
Podstatná novosť kresťanskej smrti je v tom, že krstom už kresťan sviatostne „zomrel s Kristom“, aby žil novým životom. A v prefácii o zosnulých sa kňaz počas sv. omše modlí: „Veď tým, čo veria v teba Bože, život sa neodníma, iba mení; a keď skončíme život v smrteľnom tele, máme pripravený večný príbytok v nebesiach.
Stali sme sa Božími dedičmi a Kristovými spoludedičmi
Sv. Pavol píše: „Ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia.“ Rim 8, 17
- Vďaka zásluhám Človeka- Boha duša dostala rúcho krstnej nevinnosti a všetky dobrodenia a milosti; získala vstup do raja... Človek- Boh posvätil jej telo, ktoré bolo predtým porušené hriechom, a znovu ju voviedol do rajskej záhrady. Krst jej znovu otvoril bránu raja a dostala ešte vzácnejšie dary a milosti než na začiatku.
- Pozri, hriech ťa zohyzdil a spôsobil ti mnohé rany, ale Pán ťa uzdravil svojou drahocennou krvou. Bola si mŕtva a nevedela si, čo je život milosti, ale on ťa vzkriesil. Bola si chudobná a úbohá, ale on ti podaroval svoje zásluhy. Bola si jeho nepriateľkou, ale on ťa prijal za svoju adoptívnu dcéru, urobil ťa dedičkou neba, svojou priateľkou a nevestou. Vykonal to svojím všemocným ramenom. A ty, čo robíš, o čom premýšľaš? Ako to, že ťa nestravuje láska?
- Duša moja, máš Otca, ktorý je zároveň tvojím Vládcom a Pánom. On ťa urobil dedičkou všetkých svojich darov.
- Duša sa vďaka vykúpeniu, ktoré vykonal ukrižovaný Syn lásky, rodí do nového života milosti a obnovuje sa jej pôvodná krása. Ba čo viac, Otec v nej rodí svojho večného, nestvoreného Syna lásky. Takto sa duša, milosťou Ducha Svätého, stáva spoludedičkou Božieho Syna a dedičkou večného požehnania. Veľkosť tejto milosti nemožno nijako opísať.
Bl. Matka Celesta píše, že sme dostali rúcho nevinnosti, všetky dobrodenia a milosti, znovu nám bola otvorená brána raja a dostali sme ešte vzácnejšie dary a milosti ako na začiatku (myslí sa tu dielo stvorenia)! Krst prirovnáva ku vzkrieseniu – boli sme mŕtvi – a Ježiš nás nielen uzdravil svojou krvou ale vzkriesil! Podaroval nám svoje zásluhy, urobil nás svojimi priateľmi a dedičmi neba!
