Evanjelium: Mt 5,1nn
BLAHOSLAVENSTVÁ
Bratia a sestry!
Táto mariánska svätyňa postavená kňazmi Oratoriánmi je ideálnym pozadím na slávenie blahorečenia M. Márii Celesty Crostarosa, ktorú pápež v apoštolskom liste nazýva zakladateľkou sestier redemptoristiek a svedkom Jeho vykupiteľskej lásky. Sv. Peter Fábry jednej zo zakladateľov Jezuitov, hovoril: „Svätí sú arcidielami Boha, vytvorenými Jeho vlastnými rukami. Sú to svietiace reflektory, ktoré zapaľujú nádej v temnej noci ľudskej koexistencie. Svätí predovšetkým nie sú ľuďmi z piesku, pozbavení konzistencie, ktorí sa rozpadávajú ako hrady z piesku, ktoré si stavajú deti na brehu mora. Svätí sú ľudia silní a odvážni, hrdí na svoje človečenstvo, každodenne obnovujúci chuť života a vôľu dobre žiť. Stvorení Bohom, svätí vlastnia vytrvalosť upevnenú milosťou. Život bl. Celesty Crostarosy ukazuje zaťatú vytrvalosť tejto ženy v realizácii vlastného povolania v poslušnosti Božej vôli, ktorá sa zjavila skrze mnohé peripetie a prekážky. Pozrime sa do knihy jej života. Júlia Crostarosa, ako sme to počuli – to meno dostala pri krste, sa narodila v Neapole 31.10.1696 ako desiata z dvanástich detí v zámožnej a veriacej rodine. Počas detstva, zvedavá na svet dospelých kontaktom so služobníctvom sa začala vo svojej márnivosti moderne obliekať a so záľubou sa učila svetské piesne. Predsa len neskôr pocítila k tomu taký odpor, že vo veku 11 rokov na sviatok sv. Jozefa, v roku 1707 sa vybrala do kostola sv. Tomáša v Neapole na generálnu sv. spoveď a ako sama hovorila, zbavila sa tejto ťarchy vo svedomí. To je východiskový bod jej duchovnej cesty. To bolo skutočné obrátenie. Stala sa sústredenejšia, začala pestovať rozjímavú modlitbu, meditovať nad Ježišovým umučením. Očistená v rane boku, prebitom kopijou duchovne sa ukryla v ranenom Ježišovom srdci. Vo Svätom Prijímaní dostávala útechu a vnuknutia pre duchovný život. Rovnako lektúra životopisov svätých ju upevňovala v dobrom. A tak sa v nej postupne zrodila túžba celkom sa odovzdať Pánovi v zasvätenom živote. Tak začína celkovú cestu hľadania Božej vôle, ktorá pripomína putovanie Božieho ľudu na púšti, aby došli do Zasľúbenej zeme. Potechy aj útrapy sa striedajú za sebou ako vlny na brehu mora. Úseky tej dlhej cesty od Campani do Apúlie vedú do Mariliano neďaleko Neapola, potom do Scala, Amalfi, Paretti, Roca Piemonte a nakoniec Foggia, kde prežila posledných 17 rokov svojho života. Výber Foggie bol inšpirovaný zhora. „Choď do Foggii“ začula vnútorný hlas, „lebo chcem, aby tam vznikla fundacia.“ Zatiaľ sa povesť našej blahoslavenej stávala čoraz lepšou a priaznivou medzi duchovenstvom aj sestrami. Od posudzovania jej ako problematickej mníšky s falošnými zjaveniami k prorockému videnia vnuknutého mníške až po svätú predstavenú. Nepochybne mal na to vplyv aj sv. Alfonz Mária de Liguori. Potvrdzuje to jeden z biografov. V tomto prípade je len zopár dokumentov a to krátkych ale dostačujúcich na to, aby sme mohli povedať, že sv. Alfonz a jeho Kongregácia boli vždy v jednote s ňou. Ba čo viac, kláštor, ktorý založila, bol považovaný za súčasť dvojitého inštitútu Najsvätejšieho Vykupiteľa. Vo Foggii, v tom južnom kúsku Apúlie v starovekej kresťanskej tradícii požehnanom tisícročnou ochranou sv. archanjela Michala a napokon poznačený prítomnosťou jedného z najväčších svätých posledných rokov - P. Pia z Pietrelčiny, dozrievala svätosť sr. M. Celeste Crostarosy, neobyčajnej ženy, silnej a odvážnej, ktorej sláva presiahla nasledujúce storočia a pretrvala dodnes. Obyvatelia Foggie ju od jej smrti, čiže 14.9.1755, ctili ako svätú predstavenú.
Fascinujúci obraz našej blahoslavenej načrtol pred 20 rokmi veľký svätý našich čias, nezabudnuteľný pápež Jána Pavol II. z príležitosti 300. výročia narodenia Matky Celeste v Liste mníškam najsvätejšieho Vykupiteľa v piatich charakteristikách zhŕňa spiritualitu, ktorá našu blahoslavenú priviedla k svätosti a ktorú odovzdala ako dedičstvo svojim duchovným dcéram.
Na prvom mieste je pobožnosť k Vtelenému Slovu, ktoré v nás Duch Svätý neustále aktualizuje, keď premieňa náš život v Jeho. „Takto sa Kristus,“ hovorí naša blahoslavená, „môže rodiť v dušiach svojich drahých“. Skutočne všetko v kresťanskom živote pochádza a má korene v Kristovi a čnosti nie sú ničím iným ako prejavom nášho života v Ňom. Je teda pochopiteľný dôraz, ktorý Matka kladie na Eucharistiu ako prameň každej duchovnej premeny. Z Eucharistie vyviera krostarosiánsky projekt zasväteného života, ktorý v komunite nachádza svoj znak aj svedectvo Kristovej lásky. Preto Crostarosa pozýva redemptoristky, aby v sebe odtisli pravú podobu Krista Vykupiteľa a stali sa tu na zemi jeho živými podobizňami.
Treťou vlastnosťou charakteristickou pre krostaroziánsku spiritualitu je kontemplácia. Dovoliť, aby nás prežiarila a premenila milosť tak, aby sme sa stali jasným znamením pre bratov a sestry. Konštitúcie redemptoristiek hovoria: „Neustála kontemplácia Kristovho tajomstva rozvinie v nás vlastnosti charakteristické pre naše spoločenstvo: vyžarujúcu radosť plnú úsmevu, úprimnú jednoduchosť a pravú lásku.“ Konšt. 10) Tu má pôvod ich zaangažovanie v hojnom obdarovaní blížneho odpustením z hĺbky srdca, milosrdenstva plného pochopenia, útechy v trápení.
Štvrtým znakom spirituality je bratská láska, ktorá sa rodí z kontemplácie a prijímania Eucharistie. V milovaní sa nedá preháňať. Láska je hlavnou čnosťou evanjelia a naša blahoslavená ju prežívala hrdinsky, ako Ježiš. Prekonala veľa pokušení nepriateľa dobra. Láska je príjemnou vôňou autentickej svätosti. Napokon blahoslavená matka pozýva svoje sestry k vernosti, ktorá vyžaduje stálosť a vytrvalosť v dobrom. Mníšky si dnes uvedomujú, že ich prítomnosť a svedectvo sú hodnotným podielom na misii Cirkvi vo svete. Ich forma života nielen že nie je zastaralá, ale ešte lepšie vyjadruje túžbu po jednoduchom, veľkodušnom a výrečnom živote pre mužov a ženy dnešných čias. Sústredenosť ducha povyšuje človečenstvo a robí ho autentickým a očarujúcim.
Pýtame sa, či existuje ešte niečo, čo bl. Matka Celeste Crostarosa hovorí všetkým, nielen svojim sestrám, ale všetkým – kňazom, laikom, zasväteným... Myslím, že by zopakovala slová dnešného vynikajúceho básnika Danteho: „Uvažujte, odkiaľ pochádza človek? On nie je stvorený na to, aby žil ako zviera. Cieľom jeho ťažkostí je poznanie a čnosť.“ To je to isté povzbudenie, ktoré dáva Ježiš hovoriac: „Buďte dokonalí ako váš nebeský otec!“ Tak ako sme počuli v Blahoslavenstvách v dnešnom evanjeliu, je to pozvanie k svätému životu. To pozvanie nepatrí len kňazom a zasväteným, ale všetkým kresťanom, aj laikom. Veď aj oni sú pozvaní k svätosti. Ako hovorí II. Vat. Koncil: „Povolanie k svätosti je povolaním všetkých pokrstených.“ Ako to uskutočniť? V svojich Regulách Matka Celeste ponúka 9 rád kresťanského života. Počet 9 nadväzuje na počet mesiacov, ktoré ľudská osoba prežíva v lone matky. Deväť regúl teda slúži obnove nášho života, aby sme zmŕtvychvstalí v dobrom. Vymenujem ich zaradom – prehĺbiť si ich môžete už sami – vzájomná láska, chudoba, čistota srdca, poslušnosť, pokora, sústredenosť, modlitba, umŕtvenie a láska ku krížu. To je evanjeliová náuka, ktorú treba odovzdať ľudskej rodine, rehoľnej komunite, ako aj laickej spoločnosti, ktorá tak veľmi potrebuje túto náuku - vysokú kvalitu ľudského života formujúc osobu nie z piesku ale z prvoradého ľudského a kresťanského materiálu.
Zopakujme spolu: Blahoslavená Celeste Crostarosa, oroduj za nás!
