Narodenie Ježiša Krista

Meditácia o polnoci

„Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci" (Lk 2, 6-7).

I. Rozjímaj o tom, že nadišla požehnaná, Bohom vyvolená hodina, v ktorej nám podaroval plod života, Ježiša. On svojou všemohúcnosťou prešiel ako lúč nekonečného svetla, ako lúč slnka, ktorý svojím jasom prenikol cez najčistejší kryštál a vyšiel z lona Márie, Matky, ktorá zostala Pannou pred pôrodom, počas pôrodu aj po pôrode.

Požehnaná Matka, radujem sa s tebou a vzdávam vďaky Najsvätejšej Trojici za bohatstvo výsad, akým ťa Boh zahrnul.

Hľaď na Máriu, ktorá narodeného Ježiša, našu lásku, zavíja do skromných plienok a kladie ho do jasieľ. Milovaná duša, klaňaj sa mu a pros Najsvätejšiu Pannu, aby ho vložila do tvojho srdca. On sa rodí v noci uprostred chladnej zimy, aby rozjasnil tvoju temnotu. „A noc sa rozjasní ako deň.Ž 139, 12.

Zjavuje sa ako dieťa, aby si ho mohol objať a privinúť si ho k sebe. Potrebuje ťa, aby ti prejavil dôveru. Rodí sa pre teba a prichádza k tebe, avšak nie na tróne majestátu, ale v maštali, chudobný a opovrhovaný ľuďmi. Túži nájsť príbytok v tvojom srdci. Neviditeľný Boh sa stal viditeľným pre teba. Chce, aby si ho poznala, milovala a objala. Rodí sa zaodetý do ľudského tela, aby sa ti pripodobnil. Počúvaj, čo o tomto obdivuhodnom narodení spieva Cirkev: „Keď takto poznávame Boha viditeľne, nech nás on sám strhne k láske vecí neviditeľných."  (Vianočná prefácia: O Kristovi - svetle sveta.)

Neviditeľný Boh sa stal viditeľným; Boh, ktorý nemohol trpieť, prijal na seba utrpenie; nesmrteľný Boh podstúpil smrť; nekonečný Boh sa stal dieťaťom; nesmierny Boh, ktorého nebesia nemôžu obsiahnuť, sa stal malým, ponížil sa, aby si ho milovala a nasledovala. Keďže je najbohatší, nemá už nič iné, čo by ti podaroval. Kvôli tebe sa stal chudobný a  celý sa ti odovzdal so všetkými svojimi nekonečnými pokladmi. Na svete nechce vlastniť nič iné len srdce človeka. Nechce iné, len aby si ho milovala. Jeho láska k tebe ho urobila chudobným, pokorným a opovrhovaným; priviedla ho k tomu, že sa narodil v maštali a zomrel na kríži.

Moje nevďačné srdce, ako je to možné, že nehoríš z lásky k takému milujúcemu Bohu?! Zamĺkni, prizeraj sa a obdivuj.

II. Rozjímaj o tom, ako Ježiš v túto radostnú noc odpočíva medzi dvoma zvieratami, ktoré v ňom spoznali svojho Stvoriteľa, zohrievajú ho svojím dychom a klaňajú sa mu s mimoriadnou ochotou.

Nerozumné zvieratá prejavili svoju vďačnosť a spoznali ťa. Len moje slepé srdce ťa tak často nedokáže spoznať. Tieto zvieratá ti prejavujú súcit, chránia ťa pred chladom, zohrievajú ťa vlastným dychom, a tak ma učia, ako ťa mám zohrievať dychom lásky môjho srdca.

Môj najbohatší Ženích, ktorý si prijal chudobu a v biednej maštali čakáš na to, že ťa niekto zohreje! Čakáš na milujúce srdcia, ktoré ťa prijmú do svojho vnútra, a tým ti poskytnú teplo a pokrm. Pretože ty si prišiel na svet len preto, aby si získal naše srdcia.

Príď, moje milované Dieťa, vojdi do môjho srdca. Moje srdce bude tvojimi jasľami; môj rozum oslíkom, ktorý sa ti klania so živou vierou; moja vôľa bude volom, ktorý ťa zohrieva čistou láskou. Môžem byť pozbavená lásky stvorení, len nech vlastním teba, moje jediné a pravdivé bohatstvo. Ak tebe, môj milovaný, nechýbajú dočasné veci a stačí ti to, že dobíjaš ľudské srdcia a nedbáš na nič iné, prečo by môjmu srdcu nemalo stačiť to, že vlastní len teba? Moje večné a nekonečné dobro, len tebe sa odovzdávam a nežiadam si vlastniť nič na tomto ubolenom svete, len aby som ťa mohla zvelebovať a chváliť naveky v blaženej večnosti. Amen.