Sestry redemptoristky
Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa

Kežmarok – Slovensko

 

Úvod

“…veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ (Lk 1,49-55)

Stojíme pred Tvojím krížom a chceme s Tebou nanovo prejsť cestu, z ktorej  nechceme odísť naprázdno pre naše falošné bohatstvo…

Prichádzame hladní a smädní po Tvojej láske, ktorá sa doslova vylieva na tento svet práve počas Tvojej krížovej cesty. Prichádzame so všetkou prázdnotou, aby si ju naplnil Ty sám!

Prosíme aj za duše v očistci.

 

1. Odsúdenie

 

Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“  Ale on mlčal a nič neodpovedal. (Mk 14,60-61) 

Ježišu, udivuje ma tvoje mlčanie…

Tvoje slovo má moc a  prečo teraz mlčíš?

 Na veľkňazovom nádvorí povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“ (Mt 26,73)

...neviem, či by to povedali o mne.

Toľko „prázdnych rečí“ ohlušuje svet... a ty mlčíš...tak ako pred Pilátom....

Učíš ma, že aj mlčanie môže byť rečou Boha.

 

Ježišu, mlčiaci pred Pilátom, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

2. Prijatie kríža

 

“Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. A oni sa veľmi zarmútili.” (Mt 17,22-23)

Ježišu, akoby nestačilo utrpenie, ktorým si už prešiel...

Teraz do Tvojich rúk vkladajú kríž.

Príliš často máme plné ruky práce a Ty máš ruky plné kríža...

Doslova si sa chcel vydať do našich rúk...

Budem mať dosť odvahy ťa objať aj s krížom? Alebo mi ostanú prázdne ruky, prázdne srdce...

 

Ježišu, vydaný do rúk ľudí, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

3. Prvý pád

 

„Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ ( Mt 26,38-39)

Ježišu, ubehlo len niekoľko hodín od Tvojej modlitby v Getsemany, keď si padol na tvár…

V srdci ti určite zneje tá istá modlitba k Otcovi ako tam, v krvavom pote, úzkosti… pri spiacich učeníkoch…

Dnes nie sme lepší ako oni - aj my utekáme pred situáciami, keď padajú naše plány a vôľa Otca čaká na naše “fiat”…

Ježišu, pri tvojom páde na krížovej ceste ostalo miesto učeníkov prázdne… 

Pomôž nám dozrieť, aby sme zo svojho miesta neutekali, aj keby bolo na krížovej ceste.

 

Ježišu, pre tvoj prvý pád, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

4. Stretnutie s Matkou

 

“Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil?” (Lk 2,48)

Matkino srdce, hlboko poznačené  stratou Teba v Jeruzalemskom chráme, aj teraz hľadá svojho Syna...

Prediera sa davom, aby sa dostala čo najbližšie k Tebe, ale jej náručie ostáva prázdne...

Bolestná prázdnota sa vrýva do Máriinho srdca, keď hľadá tvár svojho syna v našich srdciach... Nájde Ho? Nájde v nás svoje deti?

Ježišu, odpusť nám, že tak často nechávame Máriino náručie, otvorené pre nás, prázdnym...

 

Ježišu, pre bolesť Tvojej Matky, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

5. Šimon

 

“Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ (Jn 5,5-7)

Ježišu, ty si nehľadal Šimona...

Ale vojaci ho prinútili, aby ti pomohol...

My v našich ťažkostiach často akoby „podávame inzerát“, že hľadáme Šimona pod náš kríž...

Miesto vedľa nás sa nám zdá byť prázdne...

Ale tak ako toho chromého v stĺporadí, ani nás nenechávaš samých...

Ty si našim Šimonom, našim Samaritánom...

 

Ježišu, kráčajúci aj pod našim krížom, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

6. Veronika

 

"Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ (Jn 2,7-8)

Ježišu, bolo to iste veľmi nepríjemné pre svadobčanov, keď  nádoby na víno zívali prázdnotou...

Kázal si naplniť to, čo mali – kamenné nádoby na očisťovanie, tým čo mali – vodou...

Zvyšok si spravil Ty...

Veronika berie to, čo má... robí, čo môže... a zvyšok je už Tvojím dielom lásky...

Obyčajná šatka sa mení na relikviu, autoportrét Božieho Syna...

Ježišu, pomôž nám premáhať prázdnotu v našich životoch s nádejou, že „voda“, ktorou ich napĺňame, získa Tvojím zásahom hodnotu oveľa väčšiu ako svadobné víno...

 

Ježišu, premieňajúci náš život, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

7. Druhý pád

„Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. (Lk 5,4-6)

Ježišu, určite si nezabudol, ako Peter lamentoval nad prázdnymi sieťami po celonočnej lopote… Vtedy padli jeho ambície rovnako ako často padajú tie naše...

Ty padáš druhý raz, aby si nám zopakoval pozvanie adresované Petrovi: „Zatiahni na hlbinu!“

Ak nájdem odvahu vojsť hlbšie vo vzťahu s Tebou, hlbšie do vlastného vnútra... garantuješ mi vyplnenie každej prázdnoty v mojom živote... Petrove siete boli nielen plné, oni sa až trhali od úlovku...

 

Ježišu, pre Tvoj druhý pád, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

8. Ježiš a plačúce ženy

 

“V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.” (Lk 7,37-38)

Ježišu, pamätáš sa na slzy Magdalény, ktoré stekali po tvojich nohách... Ešte viac pamätáš na jej srdce, kajúce a milujúce…

Ženský plač v Jeruzaleme Ti nebol potechou…

Aj dnes klopeš na naše srdcia, aby naše slzy neboli prázdne, aby neboli len zdvorilosťou...

Nech každá naša slza je rečou lásky, lebo si povedal: “Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje.”

 

Ježišu, napomínajúci jeruzalemské ženy, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

9. Tretí pád

 

“A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“ „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“ (Mk 8,18-20)

Hlad je tiež istým druhom prázdnoty...

Hlad ten telesný ale aj duchovný...

Nasýtil si tisíce... a kde sú teraz? Koše plné odrobín ostali v pamäti možno ako spomienka na dovolenku? A učeníci - nepamätali... ? 

Teraz padáš tretí raz, ako zrno, čo v zemi vzklíči, zrodí klas, aby bol chlieb, ktorý nasýti...

Ty poznáš našu prázdnotu, ty poznáš náš hlad,

Ty – Chlieb života!

 

Ježišu, pre Tvoj tretí pád, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

10. Ježišov odev

 

"Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?" (Mt 6,25-26)

Ježišu, nechávajú Ti len tvoje rany, ešte aj šaty Ti vzali...

Tvoj prekvapivý pokoj svedčí o tom, že náš život je pre Teba viac ako tvoje šaty...

Znášaš aj toto poníženie kvôli nám -  čo radi meníme kabáty, občas lamentujeme nad prázdnym šatníkom... ale už si nevšímame prázdnotu srdca, prázdnotu starostí, nedôveru voči Otcovi, ktorý sa o nás stará...

 

Ježišu, ustarostený o našu spásu, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

 11. Pribíjanie na kríž

 

"Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“  Jn 20,24-25

Ježišu, tie klince prerážajú Tvoje nohy a ruky, razia si cestu ku krížu, aby sa onedlho Tomášova nevera utopila v Tvojich ranách...

Až keď budú prázdne, oslobodené od nástrojov mučenia, stanú sa studňou, z ktorej prúdi naša spása...

...nech každý úder preráža aj naše srdce, privádza nás ku krížu a Tvojim ranám, v ktorých je naše uzdravenie, uzdravenie našej nevery...

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

12. Umieranie

 

"Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46)

Ježišu, hovoril si nám podobenstvo o synovi, ktorý opustil svojho otca... Ten však milosrdne vyčkával na jeho návrat...

Keď umiera človek, vnímame, že opúšťa osoby aj veci, ktoré mal tak rád...

Tvoje umieranie siaha ešte hlbšie.

Bytostná opustenosť - prázdnota, ktorú v tejto chvíli prežívaš vo vzťahu k Otcovi, má pre každého z nás cenu pravdy, o ktorej hovoril už prorok Izaiáš (49,14-16): „Či zabudne žena na svoje nemluvňa  a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl…”

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

13.  Bolestná Matka

 

"O polnoci sa strhol krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: „Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.“  (Mt 25,6-8)

Polnoc je najtemnejšia časť noci...

Podobne chvíľa pod krížom bola pre Máriu tou najbolestnejšou...

Teraz nik nekričal, ale v jej srdci bola nádej, že sa blíži príchod Ženícha...

Jej lampa nebola prázdna...

Stála pod krížom ako múdra panna, deliaca sa s nami o svoj olej, aby sme neostali za dverami, aby nám nepatrilo bolestné: „Nepoznám vás.“

 

Pre bolesť a nádej Tvojej Matky, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

14.  Hrob

 

„V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.“ (Jn 19,41-42)

Privilegované miesto, kde zložili Tvoje telo...

Ešte v ňom nik neležal - teda bol prázdny!

Vďaka tejto prázdnote a blízkosti sa mohol stať aspoň na chvíľu tvojím... Tvoja prítomnosť ho premenila na nový začiatok...

Prázdnota hrobu, o ktorej tu uvažujeme, je skôr otvorenosťou, slobodou voči Tebe...

Ak také bude naše srdce – prázdne od našich plánov, neobývané rôznymi modlami dneška, voľné pre Teba... – stane sa „novým“, plným nádeje na radosť veľkonočného rána...

 

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami - aj nad dušami v očistci.

 

Záver 

“...zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i na zemi: nech vám dá podľa bohatstva svojej slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.

A tomu, ktorý mocou, čo v nás pôsobí, je schopný okrem tohoto všetkého urobiť oveľa viac, ako prosíme alebo chápeme, tomu sláva v Cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen.” (Ef 3,14-21)

Na úmysel sv. Otca...

 

©2020 sestry redemtoristky, Kežmarok

 

 

 Ježiš bl. M. Celeste

Nachádzam v tebe zaľúbenie, keď vidím, že chceš byť závislá iba na mojej dobrote.

 

info

audio

video

load

archív

www

Adresa a Kontakt

Rehoľa Najsvätejšieho Vykupiteľa

Kláštorná 4, 06001 Kežmarok

tel: 00421-52-4522181

mob: 00421-908644234
  

Práve tu je 134 návštevníkov a žiadni členovia on-line

 
Účelové zariadenie Cirkvi a náboženskej spoločnosti registrované na MK SR pod číslom MK-573/2000-320    
 účet v banke: 2629381065/1100   
 IČO: 37789767     DIČ:  2021658331
  

MOSŤÁCI