NÁŠ ŽIVOT JE ŽIVOTOM V SPOLOČENSTVE, a teda životom vzájomných vzťahov. Veľký dôraz kladieme na ducha vzájomnej lásky, služby a evanjeliového priateľstva, schopnosť dialógu a otvorenosti na seba navzájom a schopnosť odpúšťať. Nechceme tvoriť spoločenstvo nábožných individualistov, ale pravé evanjeliové spoločenstvo, ktoré vyžarovaním lásky a radosti svedčí o prítomnosti živého Boha.

Lásku k iným nemožno oddeliť od lásky k Bohu:  chceme ňou žiť v spoločenstve podľa vzoru prvotnej Cirkvi v Jeruzaleme. Ovocím vzájomnej lásky prežívanej v súlade s duchom nášho spoločenstva je veľkonočná radosť, dar Ducha Svätého. (K 20-21)

Budeme sa navzájom milovať tak, ako nás miloval Kristus - dokonalou láskou. Ktorá by sa chcela stať najväčšou, nech sa stane najmenšou a najbližšou potupám a poníženiam Krista. Takto budeme žiť v dokonalej jednote, láske a prostote ducha vo všetkom - tak ako Kristus, keď žil medzi svojimi. (K 62)

Život vzájomných vzťahov predpokladá dialóg ako základný prvok života v komunite. Preto budeme otvorené na iné sestry, budeme ich ochotne počúvať, budeme sa zaujímať o to, čo hovoria, o ich myšlienky, plány a iniciatívy. Zamilujeme si vzájomnú konfrontáciu a výmenu svojich myšlienok v atmosfére jednoduchosti, dôvery a priateľstva. (K 63)

Dialóg nám pomôže lepšie sa navzájom poznať a porozumieť, navzájom sa prijímať a  vidieť v sebe skutočné sestry, nezávisle od existujúcich rozdielov a niekedy aj protirečení medzi nami. Takto všetky spolu - cez organizované stretnutia alebo cez bežné a spontánne kontakty - budeme budovať skutočne evanjeliové spoločenstvo. (K 64)